XCR Specialized Cup na brnenskom autodrome

Oznamujem všetkým kolečkám a sympatizantistickým kolečkám, že včera sa  devínskonoveská frakcia v zložení Ďuri, Rasťo a ja zúčastnila čestného závodu na Brnenskom autodrome.

Pred štartom som radil ako „ skúsený“ absolvent už dvoch ! cestných pretekov : „ hoši zo začiatku bude vhodné to poriadne napáliť, bo sa to roztrhá na balíky a neskôr sa zo zadného balíka do predného už velice ťažko prebojuješ….“ ako sa ukázalo, táto stratégia bola fatálnym omylom. Hneď po štarte sme nabrali obrovskú rýchlosť a po pár metroch metroch sme valili z kopca cez 60.

Nasledovali dve “proklatě” rýchle zakruty v ktorých nám rameno pri ramene hvižďali gumy a nad nami sa vznášal puch spálených brzdových gumičiek. Potom však prišli prudké kopce v protivetre a v nich sa ukázalo, že balík bude aspoň v prvých kolách len jeden, t.j. nadupanci a za nimi franforce stroskotancov. Poriadne zadýchaný, bo som to v úvode naozaj poriadne napálil a prepálil, som sa medzi nich úspešne zaradil.

Lapajúc po dychu som potom skoro dve kolá čakal, kedy ma niekto dobehne. Ako som sa neskôr dozvedel, Ďuri mi už takmer dýchal na chrbát, ale žiaľ nevydržali jeho archaické plášte a tak musel predčasne s prázdnym kolesom odstúpiť. Škoda, ako sme spolu neskôr skonštatovali, asi ďaleko úspešnejší by sme boli, keby sme sa viezli spoločne v našom klubovom balíku. A tak sa teda neskôr vyprofiloval iný mini balíček v zložení ja, Soňa Ptáčková a Batman – chlapíček, ktorý napriek 11 stupňom jazdil s “rozevlátym” rozopnutým dresom.

Ďalší priebeh závodu bol už pomerne pokojný. Jazdil som si svoje tempo a veľkoryso som väčšinou Ptáčkovú a Batmana ťahal za sebou. Akurát pri tom zjazde mi vždy troška ušli. Bolo zrejmé, že “místní závodnice” si ešte nestihla užiť vykĺbené rameno a symetricky osadené ruky v gipse. Nechutným spestrením bolo iba keď  nás 2 x prevalcoval svišťiaci balík pedalotrhačov. Pred ďalšou hromadnou valcovačkou nás zachránil zvonec na cieľovej páske oznamujúc vjazd do posledného kola. V ňom som zrýchlil, aby sa moji balikosúkmeňovci troška zadýchali.

V cieľovej rovine však vyraziac spoza mňa Ptáčková nasadila ďábelské tempo a tak som bol napokon rád, že som cieľovú pásku preťal nalepený na jej zadné koleso. V cieli nás vítal Ďuri, ktorý sa síce neplánovane, ale zato úspešne zhostil svojej novej funkcie klubového fotografa. Jazda na autodrome bola pre nás novou skúsenosťou a vrele doporučujeme aj ostatným vyskúšať si ju. Napokon do Brna to nie je až tak ďaleko a tak sme si aj my sľúbili, že sa sem určite ešte niekedy vrátime.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>