Časovka na Zošku

Nedeľa ráno, nad Karpatmi je riadne zamračené.  S Ďurim ideme do Modry. Je tam časovka, urobíme si  celodenný výlet. Devínskonovovestská frakcia sa tam presúva vláčikom. Zima je a asi bude pršať. Ja tvrdohlavý optimista verím, že sa nerozprší. Aj na Salzkamergute som verila, a nepomohlo :-) . Pokračovať v čítaní

Report z Jasnej

V piatok doobeda sme išli na prezentáciu pre štartové čísla samopochopiteľne ma čakalo prvé prekvapenie dostal som štartové číslo 50. Večer u Čabu si prišli pre štartové čísla ostatní. Dali sme dve pivká aby sa nám lepšie spalo.

Spali sme len 2-3 hodiny. Budíček 2:30-40 a o 3:00 zraz v garáži naložili sme cicáky a išli pre Rasťa do Lamača a už aj na Zlaté piesky na štart .

Štart 4:30.

Prvá prestávka pri Seredi ( 65 km )na pumpe a Miška došla oznámiť od Roba, že kde sa flákame  treba ťahať pelotón na špici. Od Serede po Zobor (128 km ) sme potiahli špicu. Ja, Lubo, Maťo, Rasťo. Bol to neskutočný zážitok ísť na špici a mať za sebou 260cyklistov ale zároveň aj náročné lebo protivietor bol až po BB ( 200 km ).

Druhá prestávka na Zobore šupli sme do seba bagety trocha oddych a pokračovali sme ďalej po Hronskú Dúbravu ( 193 km ) ale to už začalo hnusné teplo okolo 32 stupňov.

Na tretej prestávke sa zopakoval scenár z druhej a už som informoval Braňa a Rasťa sranda už skončila ideme do kopcov. V BB sme videli hrôzostrašný pád do protismeru .

Maťo napísal :

bolo to fakt rýchle a hlavne dosť drsné išiel pred mnou asi 10 m, keď som zrazu videl ako vyletel do vzduchu, fakt ako keby ho vystrelilo….letel…oproti auta tuším 3, ale dve si pamätám určite…videl som mu do tvare,
bolo mu jasne ze prúser…spravil salto, letel pod modré auto, našťastie pod prednými kolesami skončil iba bajk, chýbali centimetre, stotiny sekundy …šuchal sa po zemi s strašne som bal ze skonči pod autom medzi prednou a zadnou nápravou, asi podvedome zdvihol hlavu asi ako keď robíš sklápačky, narazil hlavou asi stred auta…našťastie že sa trochu pridvihol…odpálilo ho od auta…vyskočil na nohy a utekal na trávu za auto….brrr….strašné ….pozdravuj ho  a že ešte raz prajem skóre uzdravenie :-)

Za niekoľko minút hlásim Rasťovi že má defekt najprv tomu neveril a potom začala platiť naša dohoda o pomoci medzi sebou že ja, Maťo a Lubo potiahneme tých čo budú mať poruchy tak sme počkali na krajnici kým prejde celý pelotón a servisáci dali Rasťovi druhé koleso a začali sme doháňať už aj tak roztrhaný pelotón. Na Donovaly sme došli maximálne prehriaty a rozbití ( psycho ). Myslím že na našich hlavách by sa dal spraviť aj hemendex.

Na Donovaloch nás čakali ostatní účastníci nedeľnej výpravy na Kamienku. Dali sme si špagety kofolu a pivo potom zjazd ( 70 km/h ) do Liptovskej Osady kde sa pelotón spojil a pokračovali sme smer Liptovský Mikuláš ( 300 km ) cez dosť nepríjemné kopčeky do Demänovskej Doliny kde nás čakala najťažšia skúška s prevýšením 500m do cieľa.

V cieli nás čakali Kamienkovci s veľkým povzbudzovaním.

Okamžite sme si dali niekoľko pív atď.

Report od Juraja Surového